Vyrezávanie trúdieho plodu

Vyrezávanie trúdieho plodu - efektívne proti klieštikovi

Včelári opakovane tvrdia, že v zaviečkovanom trúďom plode objavili len veľmi málo klieštikov. Často preto nevyrezávajú stavebný rámik. Niektorí vedci toto potvrdili, iný vyvracali. Už v začiatkoch výskumu klieštika včelieho vedci zistili, že vyrezávaním trúdieho plodu od mája do júla sa znižuje populácia klieštika len o 10% - hodnota, ktorá ukazuje nízku efektívnosť.

Na začiatku 80-tych rokov jeden výskum preukázal, že toto opatrenie má vyššiu efektivitu, keď je populácia klieštika veľmi nízka, ale nie je účinné, keď je včelstvo na začiatku sezóny silne napadnuté klieštikom.

Iný výskum zasa poukazoval na vysokú efektivitu. Podľa výsledkov Dr. Petra Rosenkranza a Prof. Wolfa Engelsa z 90-tych rokov, záleží hlavne na tom, kde je umiestnený trúdí plást v úli. Títo vedci zistili, že napadnutie trúdieho plodu je obzvlášť vysoké, keď má bezprostredný kontakt s plodiskom včelstva. Preto trúdí plást je umiestnený v plodisku, kde je včelami intenzívne ošetrovaný. Tým bola pre klieštika lepšia možnosť prestúpiť zo včely k trúdiemu plodu. Ak je trúdí plod ošetrovaný menším počtom včiel, tak sa pre klieštika znižuje šanca, aby sa k nemu dostal. Pre klieštika je veľmi nebezpečné, aby podnikal dlhé cesty k trúdiemu plodu - čo by síce zvládol, ale to je pre neho vysoké riziko, že ho nejaká včela napadne a vynesie z úľa.

Vedci na základe prirodzeného spádu klieštika a miery prežitia včelstiev zistili, že aj pri vysokom napadnutí klieštikom je účinnosť cez 50% - to znamená, počet klieštikov sa zväčšuje len o polovicu, ako bez tohto opatrenia. Podľa nášho výskumu, nielen pozícia stavebného rámika rozhoduje o úspechu, ale aj spôsob, ako včelár odstraňuje trúdí plod. Veľa včelárov otvorí zaviečkovaný plod, vypláchne ho z buniek a vystavaný plást vráti do úľa. Ale takto sa nedajú odchytiť klieštiky na včelách, ktoré stavajú dielo. Keď sa plást s trúdím plodom vyreže, veľký počet včiel začne dielo opravovať, aj počas citlivej fázy krátko pred zaviečkovaním.

Prečo by klieštik nemal využiť tú možnosť prestúpiť zo včely-staviteľky do bunky s plodom, keď je nejaká naporúdzi? Vychádzajúc z tohto, je podstatne zmysluplnejšie zaviečkovaný plod vyrezať, ako vkladať prázdny vystavaný trúdí plást. Keď sa vkladá do včelstva hotové trúdie dielo, včely-staviteľky musia bunky iba zaviečkovať, a tým sa pri trúďom plode zdržujú málo. Na základe týchto poznatkov mohli švajčiarsky včelársky vedci, medzi nimi aj Jean-Daniel Charriere, v jednom dvojročnom výskume redukovať rozmnožovanie klieštika včelieho o 50-70%. Mimochodom, počas tohto pokusu bol medný výnos veľmi malý - v roku 1993 7kg na včelstvo, v nasledujúcom roku vôbec žiadny.

Pokusy počas dobrej znášky.

Zvyčajne sú v Nemecku dobré znáškové pomery, čo by sa mohlo prospešne prejaviť aj na odchove trúdov. Preto nebolo ďaleko od toho, overiť si efekt vyrezávania trúdieho plodu na vývoj klieštika pri dobrých znáškových podmienkach. Jednu včelnicu s 23 rodinami sme rozdelili na (takmer) dve rovnaké skupiny. Iba jednej skupine sme vyrezávali trúdí plod.

Druhá skupina slúžila ako porovnávacia (kontrolná). Všetky rodiny obidvoch skupín boli pred začiatkom znášky zo zimnej repky porovnateľne silné a takmer rovnako napadnuté klieštikom. Rodiny oboch skupín boli na začiatku rozmiestnené zmiešane na jednom stanovišti, pred začiatkom kvitnutia slnečnice boli obidve skupiny premiestnené na kraj jedného poľa na vzdialenosť 20m od seba. Tým sme zredukovali zalietavanie včiel, bez toho, aby boli obidve skupiny v rozdielnych mikroklimatických podmienkach.

Včelstvá boli v umelohmotných nadstavkových úľoch Segenberger a každá rodina mala v každom plodiskovom nadstavku po jednom stavebnom rámiku. Stavebný rámik bol umiestnený ako tretí z kraja, takže bol v bezprostrednom kontakte s plodiskom (obrázok hore na začiatku článku). Rodiny s dvoma plodiskovými nadstavkami mali dva stavebné rámiky - v každom nadstavku po jednom, umiestnené od seba priečne (v jednom nadstavku vpravo a v druhom vľavo).

Počas plánovaných prehliadok sa 12-im pokusným rodinám v odstupoch 7-14 dní vyrezával v stavebnom rámiku zaviečkovaný trúdí plod, v období od začiatku mája do polovice augusta, spolu približne 10 krát. Vo zvyšných včelstvách (kontrolných) sa trúdí plod ponechal. Stavebné rámiky sme si farebne značili. V auguste boli všetky včelstvá 3 krát ošetrené po 140ml s 60%-tnou kyselinou mravčou v Nassenheiderovom horizontálnom odparovači.

Aby sme mohli porovnať napadnutie oboch skupín klieštikom, sledovali sme dva príznaky: 1. odoberali sme vzorky včiel a zisťovali počet klieštikov na nich 2. sledovali sme spád klieštika na varroa-podložke po aplikácii kyseliny mravčej. Vzorky včiel, za účelom zisťovania napadnutia klieštikom, sme odobrali na začiatku a na konci pokusu všetkým rodinám. Každá vzorka z každého úľa obsahovala približne 700 včiel, ktoré sme odoberali z každej strany plodiska spodného nadstavku. Prvá vzorka, ktorú sme odobrali na začiatku, nám poslúžila na to, aby sme sledované včelstvá rozdelili na dve skupiny tak, aby mali obidve skupiny priemerne rovnakú populáciu klieštika - u pokusných rodinách to bolo 1,44% a u kontrolných 1,26%.

Okrem toho sme vyrovnali všetky rodiny na rovnakú veľkosť - pokusné rodiny vykazovali v priemere 18043 včiel a 17931 plodu; kontrolné rodiny 18064 včiel a 19865 plodu. Na základe týchto príprav sa mohlo presne zrealizovať zisťovanie vplyvu vyrezávania trúdieho plodu. Na konci sezóny odobrané vzorky včiel vykazovali napadnutie klieštikom 3% u pokusných rodín (ktorým sa vyrezával trúdí plod) a 20,5% u kontrolných rodín (ktorým bol trúdí plod ponechaný). Pokusné rodiny mali v porovnaní s kontrolnými populáciu klieštika o 85% nižšiu. Aj miera rozmnožovanie klieštika bola výrazne rozdielna: u pokusných rodín sa v období od začiatku mája do začiatku augusta zdvojnásobil počet klieštikov - u kontrolných 16-násobne!

Spád klieštika potvrdil vysokú účinnosť. 

Autor fotografie: Rastislav Kostolanský
 

Vyhodnotenie spádu klieštika na varroa-podložke potvrdilo účinnosť vyrezávania trúdieho plodu: po augustovom ošetrení kyselinou mravčou bol spád u pokusných včelstvách 1263 hnedých roztočov, u kontrolných 50802. Spád klieštika bol u pokusných o 78% menší - táto miera je trochu menšia, ako sa zistilo na vzorkách včiel. Obidve skupiny boli na začiatku rovnako silné, ale v neskorom lete boli na tom pokusné včelstvá podstatne lepšie - zatiaľ čo tie vykazovali 21763 včiel a 21871 plodu, kontrolné len 13513 včiel a 16790 plodu. Na základe toho, že kontrolné včelstvá sa nerozrástli do takej sily ako pokusné, je porovnávanie spádu klieštika po ošetrení len relatívne. Preto je účelné vzťahovať počet klieštikov na veľkosť včelstva.

Výskumy z roku 1991 ukázali, že v období august - september asi 70% roztočov jedného včelstva sedí na včelách a zvyšok je pri zaviečkovanom plode. Na základe tohto vychádza, že kontrolné včelstvá mali teoreticky 8841 klieštikov na jednu rodinu. Tým by bol teoreticky spád klieštika u pokusných včelstvách o 86% menší ako u kontrolných - a to zodpovedá takmer presne zistenému na vzorkách včiel.