Využitie rojenia

Využitie rojových materských buniek

Začiatočníci, ale aj mnohí skúsenejší včelári, sa boja pustiť do chovu matiek, pretože sa domnievajú, že niečo pokazia. Drobný včelár si však môže odchovať matky takýmto najjednoduchším spôsobom z rojových materských buniek z včelstiev s vynikajúcimi vlastnosťami. Takéto odchovanie matiek je úspešné len vtedy, keď rojové materské bunky vyberáme veľmi starostlivo. Rojové materské bunky totiž obsahujú často mŕtve matky, trúdy, odumreté larvy a robotnice, čo včelár obyčajne zistí neskoro. Ten najjednoduchší spôsob spočíva v tom, že včelstvo, ktoré sa chystá na rojenie, včelár rozdelí na dva alebo tri odložence s plodom a do každého z nich pridá aj plást s rojovými materskými bunkami. Matky sa v oddielku oplodnia a celé odložence sa použijú podľa potreby. Máj - ideálny mesiac pre rozmnožovanie včelstiev

Je známe, že včelstvo, ktoré sa chystá na rojenie nie je v našich pomeroch hospodárne, lebo v čase prípravy na rojenie klesá podstatne v takomto včelstve zhromažďovací pud.

Ak včelár zistí, že včelstvo vynikajúcich vlastností stavia materské bunky, nesmie premeškať ich účelné využitie. Len čo matka zakladie istý počet rojových materských buniek, treba s ňou urobiť odloženec. Matku tak účelne odstránime zo včelstva, lebo sa môže stať, že včelstvo pri zhoršení počasia alebo z iných dôvodov zruší nastavané materské bunky. Včelstvá vynikajúcich vlastností sú v tomto ohľade veľmi citlivé. Ak takémuto včelstvu odoberieme matku, nikdy sa nestane, žeby včelstvo prerušilo už začatý chov matiek vo vystavaných rojových materských bunkách. Keď včelár s istotou pozorovaním zistil, kedy bola zaviečkovaná prvá materská bunka, tak uvediem stručný príklad ako bude postupovať ďalej:

- 2.mája, nakládla matka prvé rojové materské bunky

- 6.mája, zistíme dostatok zakladených materských buniek, odstránime matku, aby nezakladala ďalšie materské bunky vajíčkami a urobíme s ňou odloženec

- 7.mája, mali by sme pozorovaním zistiť, že prvá materská bunka je zaviečkovaná

- 9.mája, budú zaviečkované ďalšie materské bunky

- 13.mája, urobíme si odložence

- 16.mája, pridáme odložencom vyrezané rojové materské bunky

- 18. až 22.mája, budú sa liahnuť mladé matky.

Toto je jednoduchý spôsob odchovania mladých matiek, ktorý okrem pozorovania vývinu vo včelstve nevyžaduje nijakú zvláštnu prácu a nijaké náradie, ako sú klietky, oplodniačiky a pod. Takto si môže aj včelár s menším počtom včelstiev bez veľkej časovej straty a bez náradia jednoduchým spôsobom odchovať svoje vlastné matky.


Hovorí sa, že matka je akumulátorom tvorivých síl včelstva a odloženec motorom včelárenia. Odložencami odoberáme totiž včelstvu dielo, plod a mladé včely. Pri robení odložencov môžeme postupovať takto :

Pripravíme si čistý nadstavok, do ktorého dáme dva vystavané plásty ako krycie. Potom vyhľadáme v silnom včelstve matku a plást, na ktorom je, preložíme dočasne bokom do zásobného medníka. Potom pokojne prezeráme plásty a hľadáme tie, ktoré by prichádzali do úvahy pre odloženec. Pre odložence prichádzajú do úvahy plásty so zaviečkovaným plodom.

Keď nájdeme plást súci pre odloženec, urobíme medzi ním a susednými plástami voľné miesto, t.j. rozšírime susedné uličky na 20 až 30 mm. Potom ideme k nasledujúcemu včelstvu, v ktorom vyhľadáme tiež jeden alebo dva plásty vhodné pre odloženec a bezprostredne susediace uličky podobne rozšírime.

Zatiaľ uplynie určitý čas, ktorý je potrebný, aby sa na vybraných plástoch nahromadili mladé včely. Tieto včely prídu do rozšírených uličiek, lebo sa hneď snažia zastavať voľný priestor. Vybrané plásty, husto obsadené mladými včelami, potom pomaly a opatrne vytiahneme, aby sa z nich stratilo čo najmenej včiel a preložíme ich do pripraveného nadstavku. Plást s matkou vrátime do včelstva a namiesto odňatých plodových plástov dáme rámiky s medzistienkami.

Úľ s odložencom postavíme do večera na provizórne odľahlé miesto. Z tohto miesta sa z neho do večera stratia lietavky, ktoré doň ani nepatria. Večer po skončení letu postavíme úľ s odložencom na jeho definitívne miesto. Lietavky, ktoré s nákladom medu opustili odloženec a chceli by sa doň vrátiť pre ďalší náklad medu, na druhý deň miesto odloženca nenájdu. Pretože sa v prvých dňoch nijaké včely v odloženci nebudú môcť starať o vodu, nastriekame do buniek jedného krycieho plástu vodu. Odloženec spočiatku nekŕmime, lebo zásoby medu vo vencoch plodových plástov, ktorými odloženec robíme, vystačia na prvé dni.

Ak je potom bezznáškové obdobie, treba odloženec kŕmiť cukrovým roztokom alebo mu pridať plást odviečkovaného medu. Koľko plodových plástov treba dať do odloženca, závisí od toho, na aký účel odloženec robíme. Ak ho robíme preto, aby sme zvýšili stav kmeňových včelstiev, potrebujeme aspoň štyri plodové plásty. Ak ho robíme kvôli mladej matke, aby sme ju mohli prezimovať, robíme odloženec iba s dvoma plodovými plástami. Kto sa zariadi na vytváranie odložencov a zazimuje dostatočný počet oddielkov s mladými matkami nulového veku, čoskoro zistí, že odložence sú skutočne motorom moderného včelárenia.  

Pridajte svoj názor!!!